Blog

Od Tatier k Dunaju: Naši kolegovia opäť posunuli vlastné hranice

Bežať 346 kilometrov naprieč Slovenskom nie je výkon jednotlivca. Je to skúška tímovej spolupráce, odhodlania a vzájomnej podpory. Práve to každoročne prináša štafetový beh Od Tatier k Dunaju, ktorý vedie z Jasnej v Nízkych Tatrách až na Tyršovo nábrežie v Bratislave a patrí medzi najnáročnejšie tímové bežecké podujatia na Slovensku. Ani tento rok nemohol chýbať bežecký tím FRESH PLUS – LABAŠ. Naši kolegovia absolvovali 36 štafetových úsekov, ktoré sa bežia nepretržite dňom aj nocou, a do cieľa dorazili s výborným časom 33 hodín a 13 minút. O to väčšiu radosť máme z toho, že svoj minuloročný výkon zlepšili až o 14 minút.

Ako však takýto tím vzniká, čo všetko treba počas pretekov zvládnuť a čo sa deje, keď telo začne hovoriť, že už má dosť? O tom nám porozprával Adam Suvak, kapitán tímu a IT projektový manažér spoločnosti.

Ako prebieha zostavovanie tímu na takúto výzvu?

Medzi zamestnancami máme stálu partiu bežcov, ktorí aktívne behávajú aj na iných podujatiach, prípadne viem, že sa behu pravidelne venujú. Z tohto pevného jadra potom skladám kostru tímu a postupne ho dopĺňam podľa toho, kto nám ešte chýba. Keď máme dvanásť bežcov, prichádza na rad priraďovanie jednotlivých úsekov. Začínam tými najťažšími a tie dostanú najlepší bežci, o ktorých viem, že ich bez problémov zvládnu. Potom postupujem ďalej, aby tie menej náročné úseky dostali takpovediac bežci, ktorí majú „menej natrénované“.

Je náročná príprava na takýto typ behu?

Špeciálna príprava priamo na OTKD nie je nevyhnutná. Dôležitejšie je vedieť, čo všetko si zbaliť, aby človeka neskôr nezaskočili podmienky. Bežia sa kopce aj rovinky, cez najostrejšie slnko i v noci. Môže pršať, takže treba mať viac párov obuvi aj oblečenia. Počas celých pretekov sa tím neustále premiestňuje a na oddych veľa času nezostáva. Ak si človek ľahne na trávu na hodinu či dve, môže byť rád. Preto sa určite hodí karimatka a spacák.

Samotný štafetový beh však nie je pre úplných začiatočníkov. Dôležitejšie ako dobrý čas na desiatich kilometroch, je mať jednoducho nabehané. Telo musí byť pripravené na to, že po desiatich kilometroch v dobrom tempe si približne o dvanásť hodín opäť obujete tenisky a idete znova. A potom ešte raz. Ten tretí beh je náročný aj pre skúseného bežca. Nohy sú už stvrdnuté, môžu sa pridať zranenia a navyše sa človek často dostane na západné Slovensko, kde sú rovinky, minimum tieňa a pokojne aj 35 stupňov. Každý bežec sa tak musí popasovať s poriadnou dávkou sebazaprenia.

Ktorý úsek bol najväčšou výzvou?

Každý, kto už OTKD niekoľkokrát absolvoval, vie, že najťažšie sú úseky číslo 4 a 8. Prvý beh bežca číslo 4 má 9,5 kilometra a ide neustále do kopca s prevýšením 530 metrov. Tento úsek sa dáva za trest. (smiech) Druhý je podľa mňa číslo 8, kde je tiež poriadny „strmák“. Záver kopca už väčšina bežcov doslova lezie po štyroch. Taký je strmý.

Bol moment, keď bol niekto z vás blízko k tomu, aby to vzdal?

Tento rok som to bol paradoxne ja. Už som bol blízko k tomu, aby som za seba hľadal obetavú dušu, ktorá by môj úsek zabehla ako náhradník. Vždy to musí byť niekto z tímu a dopriať niekomu štvrtý bonusový úsek nie je práve príjemné. Na konci druhého behu mi niečo puklo v členku. Síce som dobehol v pohode, ale po krátkom spánku medzi behmi som sa zobudil v stave, že som na členok nevedel poriadne dostúpiť. Nejako som to však rozchodil, natrel členok a poriadne spevnil sťahovacím obväzom. Tretí beh som napokon zvládol relatívne v pohode, len v trochu miernejšom a istejšom tempe. Človek sa jednoducho „hecne“.

Mali by sa chcieť ostatní bežci, ale možno aj nebežci, zapojiť o rok?

Určite by som odporúčal všetkým našim zamestnancom zapájať sa do behov, ktoré počas roka máme. Či už ide o Night Run v Košiciach a Prešove, alebo štafetový beh Zaži Východ, pri ktorom desaťčlenný tím beží z Košíc na Tokaj. Príležitostí je dosť a aj na základe týchto podujatí potom skladáme tím na Od Tatier k Dunaju. Takže určite odporúčam aj ostatným bežcom, aby sa zapájali. A nevylučujem, že o rok môžu byť aj oni súčasťou nášho tímu.

Za každým kilometrom, ktorý naši kolegovia odbehli, boli hodiny tréningov, únava, sebazaprenie, ale aj množstvo povzbudzovania a tímovej energie. 33 hodín a 13 minút preto nie je len čas v cieli. Je to výsledok spoločného úsilia celého tímu. Bežcom ďakujeme za skvelú reprezentáciu spoločnosti a gratulujeme k ešte lepšiemu výsledku ako vlani.